Ivana Ondriová
Znovu utekám. A znovu tým istým lesom, spleťou ostrých konárov a ihličia, ktoré ma šľahajú do tváre, borím sa vlhkou trávou, ktorá prenikavo vonia a šteklí ma na bosých chodidlách. Mám na sebe len spodnú bielizeň. Aké zvláštne... Dotrhané, kedysi biele tielko a nohavičky. A pritom je zima a chlad sa mi zabára pod kožu. Cítim ho až v kostiach.