„Všimol som si, že tunajší ľudia len veľmi neradi prijímajú niečo nové, nepoznané. Akoby sa toho báli. Akoby im vyhovovalo žiť v stredoveku“, prvýkrát sa odvážil Robert povedať to, čo si obaja nechávali zdržanlivo pre seba.

Pre svoj život si mohli vybrať ktorúkoľvek krajinu, oni sa rozhodli prísť z Ameriky tam, odkiaľ odišli ich rodičia. Na Slovensko! Horný kút Uhorska bol v roku 1911 spútaný okovami cirkevného zastrašovania, predsudkov a nechuti čokoľvek meniť.

  „Zatiaľ vás neprezradíme ako zdroj, ale neviem, ako dlho sa to podarí udržať.“ „Hele, sľúbil si mi anonymitu, ty vole, včera!“ „Jasné, to dodržíme,“ Štěpán ho potľapkal po pleci. „Všetko bude anonymné. Lenže vieš si predstaviť, ako to prebehne. Budeme musieť zadať jeho meno do systému. A oni si potom môžu dohľadať osoby s ním spojené... zavolajú vám...“

Boli deviati. Sedem dospelých a dvaja deväťroční chuligáni s tými najvycibrenejšími prstami. Volali ich Fazellatiovci. Vreckári. A viedol ich bývalý nájomný žoldnier.

„Môj milý Franz, vždy som bola v pohybe. Jazdiť na koni nemôžem, a tak hľadám iné možnosti. A chcem tiež začať šermovať. Lákajú ma chladné zbrane,“ vysvetlila som trpezlivo a radšej sarkasticky nedodala, že hádam nečakal, že ja... Ja!... budem v mojom veku rozprávať vnúčatám rozprávky a vyšívať.

 Príbeh liečiteľky a dôverníčky Márie Terézie

„Prišla si sem, lebo sa chceš stretnúť s čarodejnicou z Gellértovej hory, však?“

Nebolo človeka, ktorému by rok 1831 nezmenil život od základov.

Píše sa rok 1905. Nemecké Sasko prekvitá a jeho najznámejšie mesto Drážďany i neďaleká Pirna si razia cestu vpred k pokroku. Na pozadí tejto malej hospodárskej revolúcie sa rodí nikým nepochopená láska dvoch ľudí z rozdielnych svetov.

Kto v skutočnosti bola Erzsébet Báthoryová?

Jednej noci neďaleko Čachtického hradu zachráni mladá Cigánka Darvulia život šľachtickej dievčine. Ani jedna z nich netušila, že sa ich cesty opäť spoja. Na dlhý čas.