Bála som sa? Áno, bála. Nebola som bojovník, ani vojak. Mala som len odhodlanie (často), drzé ústa (občas) a Filipa pri sebe (hádam navždy).
Ema Gillányiová žije v New Yorku. Balet, snúbenec, drahé kostýmy a vlasy v uhladenom uzle. Navonok má všetko. V skutočnosti však všetko stratila. Čas jej zlomil dušu. Diagnóza sa však zdá byť jasná.
Michaela Ella Hajduková
Tri Tatiany – jeden príbeh. A jeden muž, ktorý nosí na krku anch a myslí si, že ovláda osud.
Príbeh o láske, odvahe a túžbe uchrániť to najcennejšie. Za každú cenu!
Keď sa Leila a Nikolas v roku 1933 presťahovali z Berlína do Prahy, mysleli si, že sú všetky ich tajomstvá v bezpečí.
„Ako ťa z tohto vysekali?" spýtal sa šokovane a neprítomne hladkal zjazvenú pokožku. Ach, Gabriel, keby si videl, ako vyzerá moje telo - pomyslela som si zdrvene.Pokrčila som plecami. „Zázrak. A najlepší ríšski lekári. A hlavne... našli ma veľmi skoro. Nenechajú ma zomrieť. Niečo v sebe mám a oni to veľmi chcú. A keď to dostanú je možné, že celý svet bude oblečený do našej vlajky,"
Nemecká ríša, 1942
Život Sanny Schlosserovej je utrpením. Pripadá jej ako pomalá cesta do pekla, lemovaná cintorínom. Nebyť však podivnej udalosti, ktorá sa stala na úsvite jedného augustového dňa, vyvíjal by sa celkom inak. Keby nie jej náhlej výnimočnosti, nikdy by nevidela sterilizovanie žien a dievčat v Osvienčime, nepodstúpila ponižujúce deflorovanie v lebensbornskom dome, neokúsila bolesť na vyšetrovacích stoloch Clauberga, Schultza a Schumanna, nespoznala desivý úsmev doktora Mengeleho, nestratila najlepšiu priateľku Rivku...
... ale ani by nestretla Gabriela. Gabriela, ktorý by šiel po ňu aj do pekla. A možno tam napokon aj šiel.
Nádherné secesné priestory Freyjiných kúpeľov, nemocničné bloky koncentračných táborov a množstvo lekárskych plášťov. Vitajte vo svete, kde zomrela sloboda, zábrany i Hippokratova prísaha. Máte odvahu? Tak otvorte dvere a poďte ďalej...
Michal Slanička
„Všimol som si, že tunajší ľudia len veľmi neradi prijímajú niečo nové, nepoznané. Akoby sa toho báli. Akoby im vyhovovalo žiť v stredoveku“, prvýkrát sa odvážil Robert povedať to, čo si obaja nechávali zdržanlivo pre seba.
Pre svoj život si mohli vybrať ktorúkoľvek krajinu, oni sa rozhodli prísť z Ameriky tam, odkiaľ odišli ich rodičia. Na Slovensko! Horný kút Uhorska bol v roku 1911 spútaný okovami cirkevného zastrašovania, predsudkov a nechuti čokoľvek meniť.
„Zatiaľ vás neprezradíme ako zdroj, ale neviem, ako dlho sa to podarí udržať.“ „Hele, sľúbil si mi anonymitu, ty vole, včera!“ „Jasné, to dodržíme,“ Štěpán ho potľapkal po pleci. „Všetko bude anonymné. Lenže vieš si predstaviť, ako to prebehne. Budeme musieť zadať jeho meno do systému. A oni si potom môžu dohľadať osoby s ním spojené... zavolajú vám...“
Boli deviati. Sedem dospelých a dvaja deväťroční chuligáni s tými najvycibrenejšími prstami. Volali ich Fazellatiovci. Vreckári. A viedol ich bývalý nájomný žoldnier.
