„Môj brat bol na prácu príliš malý. Som si istý, že ak by dali
mojej mame na výber, išla by do plynu s ním, no pochybujem, že dostala
túto možnosť. Som viac-menej presvedčený, že umrela v nejakom inom
pracovnom tábore.“
Skôr, ako sa začítate do tohto výnimočného skutočného príbehu, zatvorte na chvíľku oči a predstavte si, že ste od narodenia nevidiaci a kráčate životom ponorení v tme.
Pricestovali
z Ameriky, aby v Prahe počas 2. svetovej vojny pomáhali utečencom zo Sudet.
Manželia Sharpovci opustili svoju rodinu a bezpečnú krajinu s túžbou pomôcť
mnohým ohrozeným ľuďom emigrovať či skryť sa v čase, keď nacisti stupňovali
svoj tlak a teror.
Od chvíle, keď Rajchman prišiel do Treblinky, až do okamihu, keď z nej utiekol, stretával sa len s hladom, chorobu a všadeprítomným strachom. Okrem toho sa hneď na začiatku musel vyrovnať so zdrvujúcou stratou vlastnej sestry, ktorá prišla do Treblinky spolu s ďalšími ženami a ich deťmi.
Leo
potom Walterovi povedal: „Tak, Valti, povedz mi teraz ty, ako si prežil!“„Jediné,
čo som vedel, otec, bolo, že zostanem nažive,“ odvetil Walter. „Nedovolil som,
aby ma nacisti zmenili na niečo menej ako človeka – pretože ja som niekto.“