„Môj brat bol na prácu príliš malý. Som si istý, že ak by dali mojej mame na výber, išla by do plynu s ním, no pochybujem, že dostala túto možnosť. Som viac-menej presvedčený, že umrela v nejakom inom pracovnom tábore.“

Skôr, ako sa začítate do tohto výnimočného skutočného príbehu, zatvorte na chvíľku oči a predstavte si, že ste od narodenia nevidiaci a kráčate životom ponorení v tme.

Pricestovali z Ameriky, aby v Prahe počas 2. svetovej vojny pomáhali utečencom zo Sudet. Manželia Sharpovci opustili svoju rodinu a bezpečnú krajinu s túžbou pomôcť mnohým ohrozeným ľuďom emigrovať či skryť sa v čase, keď nacisti stupňovali svoj tlak a teror.

SKUTOČNÝ PRÍBEH O PRVOM TRANSPORTE DO OSVIENČIMU

Rena ušla z Poľska pred nacistickým terorom k strýkovej rodine na Slovensko, do Humenného.

Hrdinský príbeh a nefalšovaný pohľad do jedného zo Stalinových najznámejších pracovných táborov založený na listoch pašovaných do Gulagu a von z neho.

Od chvíle, keď Rajchman prišiel do Treblinky, až do okamihu, keď z nej utiekol, stretával sa len s hladom, chorobu a všadeprítomným strachom. Okrem toho sa hneď na začiatku musel vyrovnať so zdrvujúcou stratou vlastnej sestry, ktorá prišla do Treblinky spolu s ďalšími ženami a ich deťmi.

Skutočné príbehy tých, ktoré prežili.

Leo potom Walterovi povedal: „Tak, Valti, povedz mi teraz ty, ako si prežil!“„Jediné, čo som vedel, otec, bolo, že zostanem nažive,“ odvetil Walter. „Nedovolil som, aby ma nacisti zmenili na niečo menej ako človeka – pretože ja som niekto.“

1. septembra 1939 mal z nacistami okupovaného Československa vyraziť posledný vlak Nicholasa Wintona. Nikdy k tomu nedošlo. Až 250 detí zostalo sklamane stáť na nástupišti.Neskôr ich transportovali do koncentračných táborov, kde drvivá väčšina z nich zomrela.