Bála som sa? Áno, bála. Nebola som bojovník, ani vojak. Mala som len odhodlanie (často), drzé ústa (občas) a Filipa pri sebe (hádam navždy).

Ema Gillányiová žije v New Yorku. Balet, snúbenec, drahé kostýmy a vlasy v uhladenom uzle. Navonok má všetko. V skutočnosti však všetko stratila. Čas jej zlomil dušu. Diagnóza sa však zdá byť jasná.

Príbeh o láske, odvahe a túžbe uchrániť to najcennejšie. Za každú cenu!

Čo urobíte, keď vás podrazia tí, ktorých ste najviac milovali?

EVELYN je rozhodnutá nevracať sa k minulosti, ale tá ju v spomienkach vytrvalo prenasleduje. V túžbe ochrániť si srdce pred ďalšími zraneniami je ochotná urobiť čokoľvek, aby sa o seba postarala.

O kysuckú vysočinu bojovali mnohí odnepamäti. Zem tu bola hojná, voda blankytná a lesy plné zveriny.

   „Potom si tá najkrajšia nočná mora, akú som kedy videl.“

Ako predpovedalo proroctvo, „zlomená, utrápená sudička“ sa vracia do Skjebnegardu.

„Všimol som si, že tunajší ľudia len veľmi neradi prijímajú niečo nové, nepoznané. Akoby sa toho báli. Akoby im vyhovovalo žiť v stredoveku“, prvýkrát sa odvážil Robert povedať to, čo si obaja nechávali zdržanlivo pre seba.

Pre svoj život si mohli vybrať ktorúkoľvek krajinu, oni sa rozhodli prísť z Ameriky tam, odkiaľ odišli ich rodičia. Na Slovensko! Horný kút Uhorska bol v roku 1911 spútaný okovami cirkevného zastrašovania, predsudkov a nechuti čokoľvek meniť.

ŠTYRI SPOLUŽIAČKY,

STRETÁVKA, ALKOHOL, A JEDEN PREKLIATY NÁPAD...

 „Som dømmelja... tá, ktorá dokáže prechádzať cez tmu a zachytiť v prstoch čiernotu ľudskej duše.“