„Potom si tá najkrajšia nočná mora, akú som kedy videl.“

Ako predpovedalo proroctvo, „zlomená, utrápená sudička“ sa vracia do Skjebnegardu.

Paula a Martin sú oheň a voda, nádych a výdych, noc a deň.

Pred štrnástimi rokmi sa zoznámili na rozkvitnutej Madeire, čoskoro nato sa zosobášili a narodil sa im syn Tomáško. Ich vzťah však rokmi ochladol, vášeň vyšumela a priepasť sa prehĺbila. A tak sa rozhodli dať manželstvu ešte jednu šancu a podniknúť plavbu výletnou loďou, ktorej cieľom je ich osudová Madeira.

„Všimol som si, že tunajší ľudia len veľmi neradi prijímajú niečo nové, nepoznané. Akoby sa toho báli. Akoby im vyhovovalo žiť v stredoveku“, prvýkrát sa odvážil Robert povedať to, čo si obaja nechávali zdržanlivo pre seba.

Pre svoj život si mohli vybrať ktorúkoľvek krajinu, oni sa rozhodli prísť z Ameriky tam, odkiaľ odišli ich rodičia. Na Slovensko! Horný kút Uhorska bol v roku 1911 spútaný okovami cirkevného zastrašovania, predsudkov a nechuti čokoľvek meniť.

ŠTYRI SPOLUŽIAČKY,

STRETÁVKA, ALKOHOL, A JEDEN PREKLIATY NÁPAD...

  Vianočná Madeira - ostrov voňajúci medom, žiariaci miliónmi svetielok, obsypaný červenými vianočnými ružami, dychtivo čakajúci na najkrajšie sviatky roka.

 „Som dømmelja... tá, ktorá dokáže prechádzať cez tmu a zachytiť v prstoch čiernotu ľudskej duše.“

„Môj milý Franz, vždy som bola v pohybe. Jazdiť na koni nemôžem, a tak hľadám iné možnosti. A chcem tiež začať šermovať. Lákajú ma chladné zbrane,“ vysvetlila som trpezlivo a radšej sarkasticky nedodala, že hádam nečakal, že ja... Ja!... budem v mojom veku rozprávať vnúčatám rozprávky a vyšívať.

Dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš...

Ale platí to aj v láske?

Kto vyhrá, keď proti sebe bojujú hlava a srdce?