Všadeprítomná krv zafarbila svet načerveno.

Bola zviera?

Stroj?

Človek?

  Vianočná Madeira - ostrov voňajúci medom, žiariaci miliónmi svetielok, obsypaný červenými vianočnými ružami, dychtivo čakajúci na najkrajšie sviatky roka.

 ... Životný príbeh sprevádzalo dvoje stôp v piesku,

jedny šľapaje moje, tie druhé patrili môjmu Pánovi.

  „Zatiaľ vás neprezradíme ako zdroj, ale neviem, ako dlho sa to podarí udržať.“ „Hele, sľúbil si mi anonymitu, ty vole, včera!“ „Jasné, to dodržíme,“ Štěpán ho potľapkal po pleci. „Všetko bude anonymné. Lenže vieš si predstaviť, ako to prebehne. Budeme musieť zadať jeho meno do systému. A oni si potom môžu dohľadať osoby s ním spojené... zavolajú vám...“

  Je zvláštne, ako rýchlo a jednoducho sa dokáže ľudský život otočiť o stoosemdesiat stupňov. Stačí na to aj celkom obyčajný letný deň, keď rozpálené slnko ponára neveľké mestečko do teplého svetla.

   Príbeh o ženskom zločineckom gangu podľa skutočných udalostí

 „Som dømmelja... tá, ktorá dokáže prechádzať cez tmu a zachytiť v prstoch čiernotu ľudskej duše.“

Či už ide o človeka alebo upíra, pravidlá prežitia sú pre všetkých rovnaké: nikdy never,

nikdy sa nevzdávaj a vždy, vždy si stráž svoje srdce.